🧠 कम्प्युटरका मुख्य Parts नाम र तिनीहरूको कार्य (Computer Parts Name with Functions)
कम्प्युटर
(Computer) एक इलेक्ट्रोनिक डिभाइस हो जसले हाम्रा दैनिक
प्रक्रिया, पढाइ, अफिस, मनोरञ्जन
आदि काम छिटो र सजिलो बनाउँछ।
कम्प्युटर धेरै
पार्टहरूले बनेको हुन्छ,
प्रत्येक part को आ–आफ्नै function छ।
तल सबै मुख्य parts, तिनको
नाम, काम र सँगसँगै icon/emoji द्वारा सजाइएको छ।
युवाहरू तथा विद्यार्थीका लागि ज्ञानको स्रोत!
🖥️ 1. मदरबोर्ड (Motherboard)
मदरबोर्ड कम्प्युटरको
मुख्य आधार हो।
यसलाई Main Circuit Board पनि भनिन्छ।
यसमा सबै पार्ट्स
जडान हुन्छन्: CPU, RAM, GPU, etc।
- Function:
🔌 सबै पार्ट्सलाई आपसमा जोड्ने केन्द्र।
🔌 सञ्चार (Communication) को मुख्य माध्यम।
🔌 जति राम्रो मदरबोर्ड, त्यति स्थिर र अपग्रेडेबल सिस्टम हुन्छ।
🔌 सबै components –
CPU, RAM, SSD, GPU, etc. यही motherboard मा जोडिन्छ।
🔌 सबै parts को
communication यही board बाट हुन्छ।
🔌
Power, signals, and control flow यहीबाट manage हुन्छ।
📌 Important:
🔴 Motherboard बिना सबै parts useless हुन्छ।
🧠 2. CPU (Central Processing Unit) – केन्द्रीय प्रशोधन एकाइ
CPU कम्प्युटरको दिमाग हो।
- Function:
👉 सबै Calculation, Input, Output, Decision, Process यहींबाट हुन्छ।
👉 कम्प्युटरको गति धेरै हदसम्म CPU मा निर्भर।
👉 Modern CPU – multi core processors : धेरै काम विदीतै!
👉 CPU is the brain of the computer.
👉 सबै instructions यही प्रोसेसरले process गर्छ।
👉
Calculation, logic, control & input/output को operation यहीँ हुन्छ।
🔍 Example: Intel i5, AMD Ryzen 5
📌 Important:
🔴 Without CPU, computer
cannot function at all.
💾 3. RAM (र्यान्डम एक्सेस मेमोरी)
RAM अस्थायी मेमोरी हो।
वर्तमानमा चलिरहेका Data र
Programलाई प्रयोग गर्छ।
- Function:
Short-term memory!
✅ RAM बढी भयो भने कम्प्युटर छिटो खुल्छ, multitask सजिलो।
✅ Game/Design Software का लागि बढी RAM आवश्यक।
✅ यो computer
को temporary storage हो।
✅ Software चल्दा सबै
डेटा RAM मा load हुन्छ।
✅ RAM धेरै भएमा कम्प्युटर
छिटो चल्छ।
📌 Important:
🔴 RAM खाली भए
कम्प्युटर स्लो हुन्छ।
💽 4. Storage (HDD/SSD) – हार्ड डिस्क र SSD
- HDD (Hard Disk Drive):
परम्परागत storage, mechanical parts हुन्छन्। - SSD (Solid State Drive):
Advanced storage;
Data छिटो read/write गर्न सकिन्छ। - Function:
सबै Data: OS, Game, Files, Photos, Application, आदि राख्ने ठाउँ।
🎮 5. **GPU/Video Card (Graphics Card – ग्राफिक्स कार्ड **
- Function:
Visual Data/praphics तथा गेमहरु, Editing, Rendering का लागि आवश्यक।
GPU बिना गेम, 3D र high resolution काम सम्भव छैन।
Modern PC मा Dedicated/Integrated GPU हुन्छ।
⌨️ 6. Keyboard (किबोर्ड)
- Function:
कम्प्युटरलाई आदेश दिन, लेख्न, Shortcut लिने।
नेपाली/अंग्रेजी दुवैमा टाइप गर्न मिल्ने।
⌨️ Typing, command input,
shortcuts use आदि किबोर्डले गर्न
सकिन्छ।
⌨️ Function keys, number keys,
multimedia keys पनि हुन्छन्।
📌 Important:
🔴 Typing बिना काम गर्न keyboard अत्यावश्यक
हुन्छ।
🖱️ 7. Mouse (माउस)
- Function:
🖱️Screen मा cursor हल्लाउने, Click, Drag, Drop गर्ने Device।
🖱️प्रत्येक Action को लागि Mouse महत्त्वपूर्ण।
🖱️ Cursor move गर्न, select गर्न, click गर्न काम लाग्छ।
🖱️ Drag
and drop, scrolling आदि काम
माउसले सजिलै गराउँछ।
📌 Important:
🔴 Graphical Interface प्रयोग गर्न
माउस जरूरी हुन्छ।
🖥️ 8. Monitor (मोनिटर)
- Function:
QFile, Application, विडिओ, फोटो सबै देखाउने स्क्रिन।
Resolution, Refresh Rate, Size महत्त्वपूर्ण।
(Gaming मा high refresh rate display उपयोगी)
🖼️ तपाईंले जुन software चलाउनुहुन्छ त्यसको result यहीं देखिन्छ।
🖱️ सबै visual interaction monitor बाट हुन्छ।
🔍 Types:
LED, LCD, OLED
📌 Important:
🔴 Monitor राम्रो भए आँखा
पनि कम थाक्छ र display
quality बढ्छ।
🔌 9. Power Supply Unit (PSU)
- Function:
घरको AC लाई कम्प्युटरले चाल्ने DC power मा रूपान्तरण गरेर सबै parts मा ऊर्जा/पावर सप्लाई गर्छ। - महत्त्व:
राम्रो PSU नहुँदा कम्प्युटर चल्दैन, Overheat वा Blast को खतरा।
🔋 10. UPS (Uninterruptible Power Supply) – ब्याकअप पावर
- Function:
अचानक लाइट गएपछी कम्प्युटर Band नहोस् भन्नको लागि।
Important Data loss बाट जोगाउँछ।
🌬️ 11. Cooling Fan/Heatsink (फ्यान, हीटसिङ्क)
- Function:
Electronics ले काम गर्दा निस्केको गर्मी घटाउन।
CPU, GPU, PSU, Case मा Cooling Fans अनिवार्य!
Overheat हुँदा सिस्टम नै बन्द हुन सक्छ।
🔊 12. Speaker/Headphones
- Function:
🔊 कम्प्युटरको ध्वनि, सूचना, सङ्गीत, भ्वाइस, विडिओ आदि सुनिन्छ।
🔊 Headphones निजी उपयोगको लागि।
🔊 Audio output
(sound/music) play गर्न प्रयोग
हुन्छ।
🔊 Online classes, games,
video watching मा काम लाग्छ।
📌 Important:
🔴 Speaker नभएमा multimedia experience अधुरो हुन्छ।
🎤 13. Microphone (माइक्रोफोन)
- Function:
आवाज कम्प्युटरमा इनपुट गर्न, Call, Voice Message, Recording, Online Meeting मा अनिवार्य।
📀 14. Optical Drive (CD/DVD-ROM)
- Function:
CD/DVD कामना पढ्न, movie, software, old games आदि Install गर्न।
👉 New Laptop मा प्रायः छैन, pen drive/online
storage बढ्दैछ।
🌐 15. Network Card (LAN/Wi-Fi Card)
- Function:
कम्प्युटरलाई Internet र Local Network मा जोड्ने।
Wired (Ethernet) वा Wireless (Wi-Fi) दुबै विकल्प।
Online काममा अत्यावश्यक!
🔗 16. Ports & Slots (पोर्ट र स्लटहरू)
उदाहरण:
- USB Port: Pendrive,
Mouse, Keyboard आदि जडान
- HDMI/VGA: Monitor जोड्न
- Audio Jack: Speaker,
Headphone जोड्न
- SD Card slot: Camera/Phone बाट Data Transfer
🧰 17. Expansion Slots (PCIe, RAM Slot आदि)
- Function:
Upgrade गर्नका लागि Sound Card, Graphics Card, Network Card आदि थप्न सजिलो।
Upgradeable System का लागि महत्त्वपूर्ण।
🛖 18. Cabinet/Case – क्याबिनेट
- Function:
सबै हार्डवेयर parts राख्ने box।
Cooling, dust prevention, cable management मा महत्त्वपूर्ण भूमिका।
🏷️ 19. BIOS/UEFI Chip
- Function:
कम्प्युटर सुरु हुँदा सबै Hardware Test/Initiate गर्ने।
OS Load गर्छ (boot process)।
Troubleshoot गराउने।
🖨️ 20. Printer/Scanner
🖨️ Printer (आउटपुट):
डिजिटल
Data लाई कागजमा।
🖨️ Scanner (इनपुट):
कागजको
Document लाई डिजिटल बनाउन।
📝 Digital data लाई paper मा print गर्ने काम गर्छ।
🖨️ Inkjet, Laser, Thermal
जस्ता प्रकार हुन्छन्।
📌 Important:
🔴 Students, office र सरकारी काममा
अत्यावश्यक यन्त्र हो।
- Function:
फोटो लिन, Video Call, Online Meeting, Streaming मा प्रयोग।
🔌 22. External Devices (Pendrive, External HDD, Card Reader)
- Function:
Data तुरुन्तै transfer गर्न, backup राख्न, file sharing गर्न।
🔥 कम्प्युटर पार्ट्स छान्दा ध्यान दिनुपर्ने कुरा :
- 🎯 Purpose: रोज्ने पार्ट्स तपाईंको उपयोग अनुसार छनौट
गर्नुहोस् (जस्तै: Gaming, Office, Study,
Editing आदि)।
- 💰 Budget: पैसा अनुसार balance
गर्नुहोस्।
- ⚙️ Upgrade
सम्भावना: RAM, SSD, GPU,
PSU, Motherboard Upgrade गर्न मिल्ने system
छान्नुहोस्।
- 🛡️ Original Hardware: Fake/Copy parts नखोज्नुहोस् (Overheat, error आउँछ)।
- 🌬️ Cooling System: Proper Cooling/Fan System राख्नुहोस्।
- 🔋 Power: PSU Rating हर समय ध्यान दिनुहोस्।
- ⚡ Surge
Protection: Voltage Fluctuation हुँदा Damage
हुन
सक्ने हुँदा Surge Protector प्रयोग
गर्नुहोस्।
📚 कम्प्युटर पार्ट्स: सम्पूर्ण दृष्टिकोण
Computer विभिन्न
Hardware Parts को सन्तुलित संयोजन हो।
यी Hardware Part हरुले एक–आपसमा भनेको कुरा बुझेपछि मात्र अन्तिम नतीजा – Screen मा
आउँछ।
कम्प्युटरका पार्ट
मध्ये एक पनि नभए कम्प्युटर अधुरो हुन्छ।
जस्तै:
- Motherboard बिना: सबै part चल्दैन
- CPU बिना: सबै Process बन्द
- RAM बिना: Fast
Loading सम्भव छैन
- Monitor बिना: देखिन्न
- Power Supply बिना: सम्पूर्ण System बन्द
- GPU बिना: ग्राफिक्स
प्रगति छैन
- Hard Disk बिना: Data
सुरक्षा
छैन
- 💼 Office: Typing, Reporting, Communication,
Presentation मा।
- 🏫 Study: Learning Material, Online Class, Project
बनाउँदा।
- 🖌️ Design: Graphic Design, Video Editing,
Programming।
- 🕹️ Gaming: High Perfomance, GPU, RAM, SSD को महत्त्व बढी।
- 🔎 Research: Search, Data Process, Analytics मा।
📝 समाप्ति – निष्कर्ष
अब तपाईंलाई थाहा भयो — कम्प्युटर भित्र कुन कुन पार्ट हुन्छ र तिनीहरूको काम के के हो। 🧩
कम्प्युटर तपाईंको आवश्यकताका अनुसार छनौट गर्ने यन्त्र हो।
सबै हार्डवेयर part को
कार्य, सीमा र फाइदा बुझ्नुभयो भने मात्र Budget wasted
हुँदैन।
High efficiency ल्याउन, Regular cleaning, upgrading गरिराख्नुपर्छ।
दिनमा १ चोटि मात्र
साँचो Power button बाट नै बन्द गर्नुहोस्।
📌 Summary:
- सबै parts को मिलनले computer काम गर्छ।
- CPU, RAM, SSD, Motherboard, PSU, Monitor सबै parts
equally important छन्।
- यो ज्ञान school student देखि office
worker सबैका लागि उपयोगी छ।
Learn More: 👉 💾 How RAM and ROM Work in Your PC– Beginners Guide
Learn More: 👉 Best Budget PC Build
Under Rs. 50,000 in Nepal – 2025
0 Comments